Posledný deň v škôlke bol skutočne slávnostný. Nezvyčajne sme po raňajkách vzali deti na malú prechádzku a keď sa vrátili, už to tu bolo... Otvorila sa trieda, spoločne do nej vstúpili všetky deti a posadali si okolo vyzdobeného stromčeka. Pomocou obrázkov premietaných na plátne, sme si pripomenuli stvorenie sveta a príchod Ježiška. Počas prezentácie ,,nečakane“ vstúpila medzi nás ,,Panna Mária“ a v náručí mala novonarodeného Ježiška. Všetkým sa poďakovala za ich krásnu prípravu... Deti mohli pristúpiť a uctiť si Božie dieťa. Od Panny Márie dostali krížik na čelo a skladací Betlehem. Všetko sme prežívali so zatajeným dychom. Ježiška nám položila do jasieľ a mnohé deti si až po upozornení všimli, že pod stromčekom sú darčeky. Po ich rozbalení a vyskúšaní, sme si spoločne zaspievali koledy a presunuli sa do jedálne - tu na stoloch nechýbali obrusy, sviečky, vetvičky, slamené ozdoby, oblátky s medom a cesnakom, perníky, ktoré si deti samé napiekli. Pani kuchárky nám pripravili vianočný obed: kapustnicu, rybu a šalát.

Nech sa nás nebo takto dotýka každý deň, nech sú naše srdcia každý deň naplnené láskou a odpustením, nech Vianoce prežívame so srdcom dieťaťa.

 Fotogaléria

(text: sr. Teresita, foto: sr. Teresita, Mgr. Katarína Hucíková)

Navštívili nás študenti III.B., aby deťom prostredníctvom pantomímy priblížili čo znamená deliť sa s láskou. Anjel dáva v tejto pantomíme človeku srdce ako dar. On si ho chráni a nikomu nechce pomôcť, lebo sa bojí, že mu z neho ubudne. No čím menej pomáha tým viac z jeho srdca ubúda, až kým je také maličké, že sa anjela pýta, čo má robiť. Ten  mu dá radu, že sa má deliť, a naozaj, stretáva tých istých ľudí – zhrbenú starenku, uličníkov, dievča, ktoré ide zo školy, či reperov. Každý pred ním uteká, no tentoraz človek prichádza ku všetkým a pomáha – delí sa so svojím darom – s láskou. Čím viac sa delí, tým viac jeho srdce rastie až je také obrovské, že ho musia držať všetci a vmestí sa do neho každý.

Vianoce – tento čarovný čas je najmä o rozdávaní radosti, lásky a o spoločne prežitých chvíľach. K takýmto chvíľam patrilo aj pečenie medovníkov, ktoré sme vykrajovali a ozdobovali aj my, najmladší škôlkári.

Najprv sme si obliekli zásterky a poprosili sme Pána Ježiša a Pannu Máriu, aby nám pomáhali.

K Vianociam neodmysliteľne patrí aj príprava všakovakých pochúťok, a nebolo tomu inak ani u nás v materskej škole. Spoločne sme si pripravili suroviny, zamiesili, vyvaľkali a povykrajovali perníčky z cesta. Práca nám išla naozaj od ruky a nechýbala ani dobrá nálada sprevádzaná spievaním vianočných kolied. Pozrite sa akí sme boli šikovní. Nezabudnite preto Vašich malých huncútov zapojiť do pečenia aj doma, určite nadobudnuté zručnosti zúročia a radi pomôžu. :-)
Prajeme dobrú chuť.

(text: PaedDr. Mgr. Iveta Matejková, foto: PaedDr. Mgr. Iveta Matejková)

 Počas "Dňa otvorených dverí" navštívil našu materskú školu Mikuláš so svojimi pomocníkmi. Deti ho už od rána s veľkou radosťou očakávali a tešili sa, keď mu zaspievajú obľúbenú "Mikulášku, dobrý strýčku". Dozvedeli sa, ako sv. Mikuláš začal svoje pôsobenie v podobe láskavej pomoci v meste Myra. Zaspievali sme si pesničky, tí odvážnejší mu venovali básničku a samozrejme, našich drobcov obdaroval balíčkom a milým prekvapením. 

Veľmi pekne ďakujeme p. prof. RNDr. M. Jenisovej a študentom gymnázia.

Sv. Mikuláš, oroduj za nás. Pomáhaj nám, aby sme vnímali potrebu pomoci blížnym, aby nám ich problémy neboli ľahostajné a nech sú naše dobré skutky robené v láske a skrytosti. 

Fotogaléria 

(text: Mgr. Katarína Hucíková, foto: p. Pleštinský)

 ...vedia to i Vaše deti.

Mám pocit, že len teraz som písala stručnú správu o tom, ako sme sa mali v mesiaci október ... a zrazu NOVEMBER ... a to nehovorím o tom, že je už skoro polovica decembra :-)

Akým témam  sme sa venovali ? Kto som? – Ľudské telo, Keď som zdravý, je mi fajn, Vesmír, Tak plynie čas.

Voňavé ihličie na adventných venčekoch umocňovalo vzácnu chvíľu požehnania, ktoré udelil usmievavý páter Peter. 

Rozžiarené detské očká a pieseň "Už Ježiško zostupuje z nebeského raja do izbietky medzi dietky, do našeho kraja", nám priblížili adventný čas, v ktorom budeme preukazovať lásku dobrými skutkami súrodencom, rodičom, kamarátom...

Fotogaléria

(text: Mgr. Zuzana Brezniaková, foto: sr. Teresita)

Je neuveriteľne krásne pozorovať, ako nás naši najmenší počúvajú svojimi čistými a veriacimi srdiečkami, ako si prijaté informácie ukladajú vo svojich hlavičkách. Tento týždeň sme preberali tému Vesmír. Vyrábali sme teda okrem iného aj kozmonautov. Po ich vyrobení, každý kozmonaut ,,vyletel,, do vesmíru – pre deti to bola skutočnosť, ktorú prežívali so zatajeným dychom, či naozaj dobre pristane. Na stene už visela veľká látka s hviezdami, mesiacmi. Po odštartovaní sa ,,zapol motor" a kozmonaut za krátku dobu visel prichytený na špendlíkom na stene, t.j. pristal na niektorom mesiaci, či hviezde. To ste mali vidieťs akými obavami ich deti dávali do mojich rúk. Pri šťastnom prílete sme mu spoločne zatlieskali. Viacerí sa s malou dušičkou opýtali: ,,A nespadne?"

Podobne to bolo aj na sviatok sv. Alžbety Uhorskej. Najskôr sme si povedali krátky príbeh z jej života. Pomohli sme si jednoduchými rekvizitami, a z košíka som rozdávala chlieb (fornetti). Deti ich prijímali s veľkou bázňou a Šimonko, v mene všetkých, vyslovil neisto: ,,A Ty si kto?" odpovedala som: ,,Ja som sr. Teresita, ale teraz AKOŽE sv. Alžbetka." Presne tá istá otázka a odpoveď sa zopakovali päťkrát. Aby som príbeh mohla ukončiť, už som neodpovedala, ale po vyzlečení plášťa (látky, ktorú som mala prehodenú na schovanie chlebov pred zlou kráľovnou a ukrytie ruží pred deťmi), sa otázka začala opäť opakovať: ,,A teraz si kto?" Teraz som sr. Teresita, ale ukázala som vám aká bola sv. Alžbeta." ,,A teraz si kto?" ,,Teraz...." Náš príbeh pokračoval na ,,kráľovskom dvore", kde nechýbal tanec. Na záver si deti vyrobili ružičku z ktorej sa veľmi tešili.

Fotogaléria

(text: sr. Teresita, foto: sr. Teresita)

V rámci týždennej témy - vesmír - sme sa s deťmi vybrali do nitrianskej hvezdárne. Vyšli sme až do kupoly, aby sme preskúmali, čo sa v takej hvezdárni skrýva. Okrem krásneho výhľadu sme mohli vidieť, ako sa strecha kupoly môže otáčať podľa toho, čo chceme na oblohe pozorovať. Pán hvezdár nám všetko ochotne predstavil a dovolil nám vyskúšať to, čo všetky deti najviac zaujalo - veľký ďalekohľad, cez ktorý sme pomocou ochranného skla pozorovali našu najbližšiu hviezdu - Slnko. Prezreli sme si fotografie astronautov a pán hvezdár nám na veľkom plátne predstavil planéty slnečnej sústavy, kedy sme sa cítili ako v rakete, z ktorej okienka pozorujeme všetko navôkol. Nezabudol ani na krátku rozprávku s vesmírnou tematikou. 

Fotogaléria

(text: Mgr. Katarína Hucíková, foto: Mgr. Katarína Hucíková)