Veľa detí má problém s jedením hrachu a nie je tomu inak ani v našej triede. V snahe, aby deti dokázali aspoň ochutnať túto zeleninu bohatú na vitamíny, povedali sme si príbeh o Jankovi Hraškovi, ktorý vládal zaniesť otcovi obed, hoci v batôžku mal náklad ťažší ako on sám váži. Dramatizáciou, rozhovorom, hrou sme sa ,,pripravili“ na jeho ochutnávku. Vydali sme sa na tržnicu, kde nám pán predavač pri pohľade na tieto krásne detské tváričky odpustil platenie. Hrášok sme ochutnali a bol naozaj výborný!

Fotogaléria

(text: Sr. Teresita, foto: Sr. Teresita)

Na Gymnáziu sv. Cyrila a Metoda privítali vzácneho hosťa z Rakúska Doc. DDDr. Petra Eggera, ktorý po prednáške pre študentov navštívil i našich škôlkárov. Bolo to veľmi milé stretnutie. Prišiel i so svojou manželkou, ktorá niekoľko rokov pracovala s deťmi v Taliansku. Pri  otázke ako sa kto volá, odpovedali deti menom i priezviskom, vládla tu veľmi pekná a zároveň dôstojná atmosféra.

Fotogaléria

(text: Sr. Teresita, foto: Sr. Teresita)

Rozprávkovo – tak sa volá téma tohto týždňa. Pomocou pohybových dramatizácií s rekvizitami, verbálnou aj neverbálnou komunikáciou sme sa zoznámili s rôznymi rozprávkami. Dnes to bolo o Snehulienke a 7 trpaslíkoch. Deťom sa zapáčilo byť postavičkami z rozprávky, veď sami vidíte. Milá a šikovná snehulienka Agátka nadelila trpaslíkom, ktorí mali na hlavách pestré čiapky, tanieriky, hrnčeky a lyžičky. Zvládla to na výbornú. Samostatná práca bola pre deti nová, pretože mali na pracovnom liste označiť pre 7 trpaslíkov taký istý počet riadikov a to odtlačkom mäkkého penového  kruhového tvaru do tempery. Niektoré detičky pridali aj viac odtlačkov, čo vôbec nevadilo, pretože si vyskúšali novú techniku a precvičili si aj počet. Farebné odtlačky sme našli aj na nošteku a líčku, ale vodička to vyriešila. Už teraz sa spolu tešíme na nové rozprávky a aktivity. 

Fotogaléria

(text: Mgr. Zuzana Brezniaková)

22. decembra sme dostali vzácny darček od Terezkinho otecka - pána Murína, ktorý nám priniesol Betlehemské svetielko.  Rozžiarené detské očká vnímali túto krásu i slová o tom, čo nám toto svetielko daruje a ako ho môžeme rozdávať. Prajeme si radostné chvíle pri vianočnom stromčeku a Ježiškových jasličkách.

(text: Mgr. Zuzana Brezniaková)

Vianoce – tento čarovný čas je najmä o rozdávaní radosti, lásky a o spoločne prežitých chvíľach. K takýmto chvíľam patrilo aj pečenie medovníkov, ktoré sme vykrajovali a ozdobovali aj my, najmladší škôlkári.

Najprv sme si obliekli zásterky a poprosili sme Pána Ježiša a Pannu Máriu, aby nám pomáhali.

Voňavé ihličie na adventných venčekoch umocňovalo vzácnu chvíľu požehnania, ktoré udelil usmievavý páter Peter. 

Rozžiarené detské očká a pieseň "Už Ježiško zostupuje z nebeského raja do izbietky medzi dietky, do našeho kraja", nám priblížili adventný čas, v ktorom budeme preukazovať lásku dobrými skutkami súrodencom, rodičom, kamarátom...

Fotogaléria

(text: Mgr. Zuzana Brezniaková, foto: sr. Teresita)

Je neuveriteľne krásne pozorovať, ako nás naši najmenší počúvajú svojimi čistými a veriacimi srdiečkami, ako si prijaté informácie ukladajú vo svojich hlavičkách. Tento týždeň sme preberali tému Vesmír. Vyrábali sme teda okrem iného aj kozmonautov. Po ich vyrobení, každý kozmonaut ,,vyletel,, do vesmíru – pre deti to bola skutočnosť, ktorú prežívali so zatajeným dychom, či naozaj dobre pristane. Na stene už visela veľká látka s hviezdami, mesiacmi. Po odštartovaní sa ,,zapol motor" a kozmonaut za krátku dobu visel prichytený na špendlíkom na stene, t.j. pristal na niektorom mesiaci, či hviezde. To ste mali vidieťs akými obavami ich deti dávali do mojich rúk. Pri šťastnom prílete sme mu spoločne zatlieskali. Viacerí sa s malou dušičkou opýtali: ,,A nespadne?"

Podobne to bolo aj na sviatok sv. Alžbety Uhorskej. Najskôr sme si povedali krátky príbeh z jej života. Pomohli sme si jednoduchými rekvizitami, a z košíka som rozdávala chlieb (fornetti). Deti ich prijímali s veľkou bázňou a Šimonko, v mene všetkých, vyslovil neisto: ,,A Ty si kto?" odpovedala som: ,,Ja som sr. Teresita, ale teraz AKOŽE sv. Alžbetka." Presne tá istá otázka a odpoveď sa zopakovali päťkrát. Aby som príbeh mohla ukončiť, už som neodpovedala, ale po vyzlečení plášťa (látky, ktorú som mala prehodenú na schovanie chlebov pred zlou kráľovnou a ukrytie ruží pred deťmi), sa otázka začala opäť opakovať: ,,A teraz si kto?" Teraz som sr. Teresita, ale ukázala som vám aká bola sv. Alžbeta." ,,A teraz si kto?" ,,Teraz...." Náš príbeh pokračoval na ,,kráľovskom dvore", kde nechýbal tanec. Na záver si deti vyrobili ružičku z ktorej sa veľmi tešili.

Fotogaléria

(text: sr. Teresita, foto: sr. Teresita)

Veľmi radi tancujeme a hráme divadielka. Jedno dievčatko mi pred zaspávaním povedalo: ,,Keď budem veľká, aj ja budem mať také biele šaty ako ty. Aj taký krížik ako ty." Usmiala som sa a nečakala že tento ,,monológ" bude mať aj ukončenie: ,,...aby som mohla tancovať."

Fotogaléria

(text: st. Teresita, foto: st. Teresita)

Moje malé svetielko, chcem , aby svietilo, svietilo, svietilo.

Ježiš mi ho zapáli, chcem , aby svietilo, svietilo, svietilo.

Nikto mi ho nezhasne, chcem , aby svietilo, svietilo, svietilo.

Skryť ho pod nádobu nie, chcem , aby svietilo, svietilo, svietilo.

 

 

 

Kto stvoril žmurkajúce hviezdy,

žmurkajúce hviezdy, , žmurkajúce hviezdy?

Kto stvoril žmurkajúce hviezdy?

Náš otec Boh!

Kto stvoril vlniace sa more...

Kto stvoril lietajúce vtáčky...

Kto stvoril ušatého slona...

Kto stvoril teba, jeho i mňa...

 

 

 

 

 

/:Ráno a celý deň anjel môj nado mnou bdie môj Pane:/

/:Keď sa ráno prebúdzam, anjel môj nado mnou bdie môj Pane:/

/:Keď sa ráno umývam, anjel môj nado mnou bdie môj Pane:/

/:Keď sa ráno obliekam anjel môj nado mnou bdie môj Pane:/

/:Aj keď trochu pomáham anjel môj nado mnou bdie môj Pane:/

/:Keď do škôlky utekám, anjel môj nado mnou bdie môj Pane:/

/:A keď večer zaspávam, anjel môj nado mnou bdie môj Pane:/

 

Sviatok všetkých svätých sme s deťmi oslávili ako sa patrí. Pripravili sme im obrázok svätého ochrancu, podľa ktorého nosia meno a ktorý im z neba pomáha. Veľmi dobre pochopili, že našou snahou o čisté srdce žijeme túto nebeskú radosť už tu na zemi. Všetci si mohli obliecť biele šaty- až na chlapcov, ktorí sa ,,museli“ uspokojiť s bielym šálom (prosili si tiež šaty). Celé doobedie, počas ktorého prebiehala táto ,,hra na nebo medzi nami“, boli deti k sebe výnimočne ohľaduplné. Aj počas jedla si pripomínali, že si nesmú ušpiniť šaty, tak ako si musia i srdiečko chrániť pred hriechom.

(text: sr. Teresita, foto: sr. Teresita)